V čase hospodárskej krízy sa v roku 1932 zrodila kompaktné Škoda 420 Standard s litrovým štvorvalcom a chrbtovým rámom. V rokoch 1933 a 1934 sa týchto vozidiel predalo len málo cez štyri stovky, pripravili však pôdu pre veľmi úspešný nový typ Popular. Rok 1932 začal pre mladoboleslavskú značku nešťastným krokom. Spoločnosť Motor, ktorá vznikla ako aliancia automobiliek Škoda a Praga, prežila len prvé dva mesiace roka a potom sa rozpadla. Predstavy o spoločných projektoch vzali za svoje, cestu z krízy musela každá automobilka hľadať sama. Riaditeľ mladoboleslavského podniku, Ing. Karel Hrdlička (1888 – 1979), sa v tejto situácii rozhodol k razantnému kroku: angažoval ako konštruktéra nového kompaktného vozidla externistu neovplyvneného stereotypy “domáceho” konštrukčného oddelenia. Stal sa ním Ing. Josef Zubatý (1895 – 1987), ktorý sa po dvanástich rokoch úspešného pôsobenia vo Francúzsku a USA vrátil do vlasti. Začiatkom mája 1932 začal s malou skupinou konštruktérov a kresličov pracovať na projekte nového automobilu, nie však v Mladej Boleslavi, ale v Letňanoch na predmestí Prahy, v novo postavenom areáli leteckej továrne Avia, ktorá bola súčasťou koncernu Škoda. Škoda 420 mala štvorvalec 995 cm3 v bloku s trojstupňovou převodovkou auto bolo označované ako Avia typ 988 a v Letňanoch prebehli nielen konštrukčné práce, ale aj stavba prvých desiatich skúšobných vozidiel. Prvé dva vyšli do skúšok začiatkom septembra 1932 a len o pár dní neskôr sa o tom dozvedeli čitatelia denníka Národná listy. A čo viac, hojne čítaný list priniesol dosť podrobné – a skutočnosti zodpovedajúce – technické údaje chystaného vozidla. Zdrojom informácií bol zrejme sám Ing. Zubatý, v článku sa okrem iného písalo aj o tom, že “štvorvalec bude podľa priania zákazníka s ventilmi zo strán, alebo v hlave”. K tomu síce nedošlo, ale faktom je, že z desiatich skúšobných vozidiel zhotovených v továrni Avia malo päť motor s rozvodom SV a päť s OHV. Až v polovici novembra 1932 bolo rozhodnuté vybaviť automobil, teraz už s označením Škoda 420 (4 valce, 20 koní), motorom s rozvodom SV, ktorý vykazoval nižšiu hmotnosť aj výrobné náklady. Škoda 420 bola prvým vozidlom svojej značky s chrbtovým rámom a nezávislým zavesením zadných kolies. Predné polovicu rámu tvorilo Vidlicový, v ktorom bol na štyroch silentblokoch uložený motor s prevodovkou, ďalej dozadu rám tvoril dutý nosník obdĺžnikového prierezu zvarený z oceľového plechu, ktorým prechádzal spojovací hriadeľ prenášajúci krútiaci moment k rozvodovke opatrené diferenciálom. Poháňané zadné kolesá bola zavesená na výkyvných polonápravách odpružených hornom priečnym listovým perom. Podvozok “čtyřistadvacítky” s centrálnym nosníkom hranatého prierezu s prednou nápravu, tvorenou bezšvovú oceľovou trubkou kruhového prierezu, niesla dve pozdĺžna čtvrteliptická listové perá doplnená tlmičmi. Bubnové brzdy na všetkých štyroch kolesách mali mechanické ovládanie sústavou šiestich oceľových laniek. Vodou chladený štvorvalec SV dával z objemu 995 cm3 výkon 20 k (15 kW) pri 3000 min-1, na motor bezprostredne nadväzovala trojstupňová prevodovka. Palivová nádrž o objeme 25 l bola umiestnená vpredu pod kapotou na deliacej stene motorového priestoru. Elektrická sústava vozidla pracovala s napätím 6 V. Vodič a spolujazdec vpredu mali k dispozícii samostatná pozdĺžne posuvné sedadlá, ktorých operadlá sa dala odklopiť dopredu pre uľahčenie nastupovania a vystupovania cestujúcich na zadnom priebežnom sedadle. Pri rázvoru náprav 2430 mm a rozchodu kolies 1150 mm vpredu aj vzadu bola Škoda 420 s dvojdverovou uzavretou karosériou bez nárazníkov dlhá 3520 mm, široká 1460 mm a vysoká 1520 mm. Dvojdverový automobil vykazoval hmotnosť okolo 750 kg, dosahoval najväčšiu rýchlosť cez 80 km / h a priemerne spotreboval 7 až 8 l paliva na 100 km. Pripomeňme len, že od jesene 1932 sa v Československu povinne jazdilo na lihobenzinovou zmes s obsahom najmenej 20% liehu. Výroba prvej stokusové séria vozidiel Škoda 420 sa rozbehla na začiatku roku 1933, prvé automobily určené pre zákazníkov opustili výrobnú linku v polovici apríla.