ŠKODA 1000 MBX

ŠKODA 1000 MBX

    Škoda  1000 MBX

    Kupé 1000 MBX malo byť nástupcom kabrioletu Felicia a pre automobilku i štát cenným zdrojom valút. Škoda chcela vyrobiť minimálne 50 000 kusov, väčšinou na export. Nakoniec ale vzniklo len 2 500 exemplárov. Auto bolo problémové už na výrobných linkách.Šesťdesiate roky boli pre českú Škodu prelomové. V súvislosti s príchodom úplne novej Škody 1000 MB, prvej škodovky so samonosnou karosériou a vzadu uloženým hliníkovým motorom, vyrástlo na ploche 80 hektárov, blízko pôvodných výrobných priestorov, kde sa ešte montovala Octavia, 40 nových výrobných hál. Závod si tiež vyžiadal vybudovať 13 km ciest a položiť 10 km železničných koľají. Na tie časy bola fabrika vybavená najmodernejšími výrobnými zariadeniami. Produkcia začala nabiehať v apríli 1964. Škoda 1000 mala postupne nahradiť všetky pôvodné verzie Octavie vrátane kabrioletu Felica.Pôvabný roadster bol pre automobilku zvlášť dôležitý. Mieril totiž na export a do štátnej kasy prinášal socialistickému režimu cenné valuty. Nebolo teda pochýb o tom, že aj napriek úplnej zmene koncepcie vznikne na báze novej tisícky športový model. Rodil sa vlastne hneď od začiatku spolu so sedanom. Zámerom bolo vyvinúť kabriolet, keďže s Feliciou si Škoda na Západe urobila slušné renomé. Lenže konštruktéri tušili, že motor vzadu nebude pre otvorený model s oslabenou samonosnou karosériou ideálnym riešením. Obavy sa potvrdili hneď po testoch prvých prototypov. Karoséria bez podvozkového rámu sa krútila natoľko, že kabriolet dostal „červenú“. Náhradou malo byť dvojdverové kupé MBX s bezrámovou konštrukciou okien. No ani tu nemali konštruktéri voľné ruky. Potrebné bolo totiž z dôvodu zníženia nákladov použiť čo najviac komponentov z tisícky. A výsledok? Ak išla Škoda 1000 MBX oproti vám, nemali ste šancu zistiť, že ide o kupé. Až po predné stĺpiky bolo identické so sedanom. A šetrilo sa aj ďalej. Splývavá silueta kabíny neprichádzala do úvahy. MBX tak dostalo len otočené zadné panoramatické okno a rovnako otočené boli aj trojuholníkové zadné okienka, čo vytvorilo negatívny tvar zadného stĺpika. Zo sedanu sa tiež použila zadná kapota či svetlá. Vznikol tak vlastne dvojdverový sedan, v Škode nazývaný tudor. So strechou, ale bez stredného stĺpikaHlavnou zmenou boli predĺžené dvere a zadné blatníky. Na vietor vo vlasoch z Felicie ste ale mohli zabudnúť. Kompenzáciou sa stali aspoň sťahovacie okná, a to vrátane tých zadných. A keďže auto nemalo stredný stĺpik kabína bola po stranách otvorená. To síce vyzeralo efektne, no zároveň išlo o najväčšiu slabinu, ktorá stála nakoniec MBX krk. Karoséria nemala potrebnú tuhosť. To napriek tomu, že konštruktéri zachovali časť stĺpikov a zadné okno vybavili lištou, ktorá sa do nich zasúvala. Ukázalo sa, že kupé nebude možné vyrábať na spoločných linkách so sedanom. Karosérie sa krútili či dokonca lámali už pri zavesení na dopravník v závode. To by sériovú výrobu spomaľovalo.MBX si teda vyžiadalo veľký podiel ručnej práce. Ručne sa museli nasadzovať okná aj dvere, ktoré sa zle zatvárali, jednoducho nelícovali s ostatnými dielmi karosérie. A do interiéru z dôvodu bezrámovej konštrukcie okien a nedostatočného tesnenia zatekalo. Aj preto sa výroba presťahovala do závodu v Kvasinách. To ale produkciu extrémne predražovalo. Vývoj a príprava výroby zabrali nakoniec takmer dva a pol roka. MBX sa verejnosti predstavilo v luxusnejšej verzii De Luxe na autosalóne v Ženeve až v roku 1966, teda dva roky po sedane. Tajný debut však už malo za sebou. Málokto totiž tušil, že na prvej oficiálnej snímke Škody 1000 MB z roku 1964 sa nachádza aj kupé. Odfotené bolo totiž spredu.Športový dizajn teda neznamenal viac dynamiky. Nízka pohotovostná hmotnosť, len 815 kg, sa však postarala o to, že MBX dosahovalo slušnú maximálku 130 km/h. Prví zákazníci si svoje vytúžené kupé prevzali nakoniec až v januári 1967. Škoda si za novinku pýtala 50 660 českos­lovenských korún, čo bolo o 6 600 viac v porovnaní s praktickejším a rovnako výkonným sedanom. Pri vtedajšej priemernej mzde 1 400 Kčs to znamenalo 35 platov. Na každého sa ale zďaleka nedostalo. MBX malo naplánovanú najmä zahraničnú kariéru, do siete Mototechny smerovalo len pár kusov. Chcelo to konexie alebo stranícky nákupný poukaz. Na nezáujem sa ale MBX sťažovať nemohlo. A to ani na Západe.Autá zatekali a dvere sa nedali zavrieťNedoriešené problémy s tuhosťou karosérie, so zatekaním a s nespoľahlivými dverami však na seba nedali dlho čakať. Zákazníci sa sťažovali a dokonca MBX vracali. V zahraničí boli už v tom čase nároky na kvalitu podstatne vyššie. Škoda však verila na zázrak a v roku 1967 vyrobila rekordných 1 396 „tudorov“, hoci ich malo vzniknúť 1 800. Dopyt začal klesať a realita zostávala za očakávaniami. Ešte v tom istom roku prišla na trh výkonnejšia verzia 1100 MBX s motorom, ktorého objem narástol vďaka väčšiemu vŕtaniu na 1 107 ccm. Mal ale už len jediný karburátor, takže výkon ostal na pôvodnej úrovni. Vyšší krútiaci moment 81,4 Nm sa ale postaral o väčšiu pružnosť. Spolu s motorom dostalo kupé aj výkonnejšie olejové čerpadlo a účinnejšie chladenie.Nová verzia dosahovala paradoxne o 3 km/h nižšiu maximálnu rýchlosť (127 km/h) a spotrebovala približne osem litrov benzínu na 100 km. Menil sa aj dizajn. Z MBX zmizli bočné pozičné svetielka, čelo dostalo plastovú lištu a na zadných blatníkoch sa objavili nové vetracie otvory. Po týchto zmenách však kariéra MBX upadala. V roku 1968 opustilo závod v Kasinách len 700 áut, z toho133 modernizovaných, a v poslednej sezóne 1969 dokonca len 300. Do ukončenia produkcie v auguste 1969 tak vzniklo spolu 2 517 exemplárov – presne 1 403 verzií 1000 MBX a 1 114 kusov 1100 MBX. A to mala Škoda pôvodne v pláne 50-tisícovú sériu! Prednosť dostalo kupé 110 R Majitelia vzácnych kupé sa však trápili aj ďalej. Škoda totiž ukončila produkciu špecifických karosérií, a tak chýbali náhradné diely. Po veľkých haváriách sa dokonca niekoľko MBX prestavalo pomocou novej karosérie na sedan! V čase skončenia produkcie MBX už z liniek v Mladej Boleslavi schádzala modernizovaná tisícka s označením 100/110. Aj pri nej sa uvažovalo o karosérii tudor. Vznikli dokonca dva exempláre. Prvý už v roku 1965, pretože na facelifte Škody 1000 MB začali vo vývoji pracovať prakticky od spustenia výroby. Druhý prototyp vo výbave De Luxe a motorom 1100, postavili o rok neskôr. Dostal dokonca novú prednú nápravu a kotúčové brzdy. Problémový odbyt MBX ale ukázal, že ide o slepú uličku.

    Identifikácia
    Rok výroby 1967
    Pôvod Slovensko
    Typ karosérie sedan
    Renovácia v rokoch 2009
    Číslo motora 999609
    Číslo karosérie 999609
    Karoséria farba renovovaná - modrá
    Interiér farba renovovaný - bordový
    Celkovo vyrobené 2 500 vozidiel
    Výroba v rokoch 1966-1969
    Technická špecifikácia
    Výkon 48 koní/35,3 Kw
    Objem motora 988 cm3
    Rýchlosť 100-105 km/h
    Spotreba 6-7 l/100 km
    Objem nádrže 55 litrov
    Elektrický rozvod 12 V
    Vonkajšie rozmery
    Dĺžka 4170 mm
    Šírka 1620 mm
    Výška 1390 mm
    Pohotovostná hmotnosť 900 kg
    Rázvor náprav 2485 mm
    Rozchod kôl 1280/1250 mm
    Rok výroby1967
    Celkovo vyrobených2500
    Cena50 000,- €